Vydavatelé časopisů mají širokou škálu požadavků na vzhled článků a zatímco mnoho vydavatelů přijímá elektronické předlohy v (La)TeXu, často nepředkládají makra doporučená pro uchování ve veřejných archívech. Přesto však je v CTANu dostupný značný počet maker. Hledáním podle vašeho jména časopisu v CTANovském katalogu (http://www.tex.ac.uk/tex-archive/help/Catalogue/catalogue.html) můžete objevit přesně to, co sháníte.

Nestane-li se tak, můžete kontaktovat případného vydavatele vašeho článku; mnoho vydavatelů má makra vystavena na svých webových stránkách nebo jinak zpřístupněná. Zkontrolujte, zda vydavatel nabízí makra vhodná pro prostředí, které chcete používat: někteří z nich nemají žádná makra pro současnou verzi LaTeXu, např. trvají na tom, že nejlepší je LaTeX 2.09. Někteří vydavatelé vás vyzvou, že jim to můžete poslat v jakékoliv podobě, že vůbec nezáleží na tom, jaká makra používáte, jiní vám pouze doporučí, že máte používat co nejméně rozšíření standardních balíků, aby bylo snadné převést váš článek do jejich podoby.

Výťah z viacerých článkov

Občas sa stane, že je treba vydať zborník konferencie, do ktorej boli zaslané príspevky v LaTeXu.

Najbližšie vždy použiteľnému riešeniu majú triedy Petera Wilsona combine a Federica Garciu subfiles.

Combine definuje prostriedky pre „\import“ celých dokumentov a umožňuje špecifikovať významné vlastnosti rozmiestnenia dokumentu, ako aj globálny obsah a iné. Prídavný balík combinet dovoľuje použitie \title a \author (atď.@) \importovaných dokumentov v globálnom obsahu.

Subfiles (trieda) sa používa v zložkových súboroch viacsúborového projektu, príslušný balík subfiles sa používa v hlavnom súbore. Pomocou opatrení môžu byž zložkové súbory vysádzané s iným formátom stránky, ....

„Surovší“ toolkit je poskytovaný balíkmi includex a moredefs od Matta Swifta (oba sú súčasťou balíku frankenstein) ponúka možnú cestu vpred.

Includex umožňuje použiť \includedoc na celé články — použijete \include na súbory kapitol (chapter) v obyčajnom výťahu. Nespraví to však všetku prácu za vás. Musíte analyzovať požívanie balíkov jednotlivými článkami a zaistiť, že zhodná množina bude uvedená v preambule hlavného projektu. Úplne iným prístupom je použitie balíku pdfpages a vloženie článkov poskytnutých v PDF formáte do PDF dokumentu vytvoreného PDFLaTeXom. Balík definuje príkaz \includepdf, ktorý akceptuje parametre podobné parametrom príkazu \includegraphics. Uvedením kľúčových slov ako voliteľných parametrov príkazu môžete špecifikovať, ktoré stránky uvedeného súboru chcete vložiť, ako aj rôzne detaily týkajúce sa rozvrhnutia vložených strán.
combine.cls: CTAN: combine
combinet.sty: CTAN: combine
frankenstein: CTAN: frankenstein
pdfpages.sty: CTAN: pdfpages
subfiles.cls atď.: CTAN: subfiles

Životopis (Curriculum Vitae, R'esum'e)

Trieda pre životopisy vytvorená Andrejom Brodnikom je dostupná z CTAN: vita. Pri tejto triede môže byť zvolený predmet (sú ponúkané voľby pre počítačových vedcov aj spevákov) i jazyk (môžete písať v češtine, slovenčine aj angličtine). Rôzne rozšírenia môžu byť vytvorené pomocou súborov pre voľbu triedy alebo makra definovaného na triedach pre vytvorenie nového typu položky.

Trieda Didiera Vernu curve je založená na modeli, v ktorom je CV (životopis) tvorené množinou rubrík (každá sa zaoberá dôležitou položkou, o ktorej chcete pojednávať, ako „vzdelanie“, „pracovné skúsenosti“ atď.). Dokumentácia je podporená niekoľkými vzorovými súbormi, je poskytnutý aj mód pre emacs.

Alternatívou používania oddelenej triedy je zavedenie balíku na jednu zo štandardných tried. Napríklad balík currvita od Axela Reicherta bol odporučený tímu FAQ. Jeho výstup isto vyzerá dobre.

Existuje aj LaTeX 2.09 balík resume, ktorý toho okrem rady, aby sme ho nepoužívali, veľa neobsahuje.
currvita.sty: CTAN: currvita
curve.cls: CTAN: curve
resume.sty: CTAN: resume

Listy a podobné dokumenty

LaTeX samotný poskytuje triedu letter, ktorá je všeobecne nenávidená. Súčasný autor už dávno vzdal všetky snahy. Ak ju napriek tomu chcete vyskúšať, ale vadí vám spôsob vertikálneho posunutia jednostranového listu, skúste nasledujúci hack:

\makeatletter
\let\@texttop\relax
\makeatother

„Urob si sám“ je obvyklou stratégiou. Knuth (pre použítie s jeho plain TeXom v knihe TeXbook) a Kopka s Dalym (v ich dokumente Guide to LaTeX) poskytujú spracované príklady.

Existujú však aj alternatívy — v skutočnosti je ich nechutne veľa. Nasledujúci zoznam poskytuje iba malý výber.

Najväčšiou a najobsiahlejšiou triedou je newlfm. Časť mena („lfm“) naznačuje, že trieda vie vytvárať listy (letters), faxy a memorandá. Dokumentácia je veľmi objemná a balík vyzerá byť flexibilný.

Trieda akletter od Axela Kielhorna je jedinou ďalšou triedou odporúčanou na zahrnutie v tomto FAQ, ktorej dokumentácia je dostupná v angličtine.

Trieda dinbrief, je taktiež odporúčaná, no jej dokumentácia je dostupná iba v nemčine.

Listové triedy sú zahrnuté aj v skvelých balíkoch KOMA-script (scrlttr2: dokumentácia v angličtine) a ntgclass (brief: dokumentácia iba v holandčine). Aj keď tieto balíky môžu byť kvalitné (kvalitu vzbudzujú už samotné balíky, v ktorých sa vyskytujú), neboli používateľmi odporúčané.
akletter.cls: CTAN: akletter
brief.cls: distribuované ako súčasť CTAN: ntgclass
dinbrief.cls: CTAN: dinbrief
newlfm.cls: CTAN: newlfm
scrlttr2.cls: distribuované ako súčasť CTAN: koma-script

Vyvažovanie stĺpcov na konci dokumentu

Voľba štandardných tried twocolumn donúti LaTeX vysádzať text dokumentu do dvoch stĺpcov. Na poslednej stránke však majú stĺpce obvykle rôznu dĺžku — hovoríme, že takéto stĺpce sú nevyvážené. Mnohým ľuďom (väčšine) sa nevyvážené stĺpce nepáčia.

Najjednoduchším riešením je používanie balíku multicol namiesto voľby twocolumn (multicol štandardne stĺpce na poslednej strane vyvažuje). Používanie balíku multicol má svoju cenu: jeho špeciálna výstupná rutina znemožňuje používanie floatov vo vnútri stĺpcov, aj keď povoľuje floaty plnej šírky (napríklad prostredie figure*).

Výsledkom je stála potreba vyvažovanie stĺpcov na konci twocolumn dokumentu. Prácu môžeme samozrejme spraviť manuálne: \pagebreak vložený na správne miesto poslednej strany často vytvorí požadovaný efekt, nie je to však lákavé, a ak je posledná strana tvorená automaticky generovaným textom (napr. bibliografia alebo index), vloženie príkazu bude zložité.

Balík flushend poskytuje riešenie. Je to tak trochu nebezpečný kus makrokódu, ktorý upravuje jednu z najkomplikovanejších častí jadra LaTeXu bez nasadenia ochrán. Balík iba mení vlastnosti na konci dokumentu (jeho príkaz \flushend je štandardne povolený) a ďalší príkaz dovoľuje nastavenie finálneho vyváženia. Iné balíky zo sady poskytujú prostriedky na vkladanie materiálu plnej šírky do dvojstĺpcových dokumentov.

Balík balance upravuje aj výstupnú rutinu (trochu opatrnejšie ako flushend).

Používatelia by si mali byť vedomí, že balíky sú nachýlné nechať sa zmiasť v prítomnosti floatov: ak sa tento problém vyskytne, je pravdepodobné, že bude potrebné ručné nastavenie dokumentu. Práve tento problém viedol autora balíku multicol k potlačeniu jednostĺpcových (v zmysle šírky) floatov.
balance.sty: distribuovaný ako súčasť CTAN: preprint
flushend.sty: distribuovaný ako súčasť CTAN: sttools
multicol.sty: distribuovaný ako súčasť CTAN: 2etools

Nadpis mojej sekcie je pre hlavičku stránky príliš dlhý

Príkazy LaTeXu na vytváranie sekcií štandardne sprístupňujú kapitoly a sekcie pre použitie v hlavičkách stránok (a pre podobné prípady). Hlavičky stránok majú začne obmedzený priestor a často sa stane, že nadpis je príliš veľký. Príkazy LaTeXu na vytváranie sekcií preto akceptujú voliteľný parameter:

\section[krátky nadpis]{úplný nadpis}

\chapter[stredná verzia]{rozsiahla verzia}
\chaptermark{stručná verzia}

\section[[stredná verzia]{rozsiahla verzia%
              \sectionmark{stručná verzia}}
\sectionmark{stručná verzia}

\section[stredná verzia][stručná verzia]%
        {rozsiahla verzia}